Pekný kúsok mäsa sa nám už marinuje v chladničke, pivko sa chladí v potoku, uhlie nám pekne preschlo na slniečku a len čaká na iskru. Čo nám ešte chýba? Aha, oheň!
Pri griloch na plyn alebo elektrinu je to jednoduché – otočíme gombíčkom a je tu teplo. Potom už stačí len počkať, kým sa rošt pekne rozžeraví a môžeme opekať. Čo ale, keď chceme pravý chlapský gril s poriadnou žeravou vyhňou pod ním?
Odborne
Rozloženie ohňa je obrad a je treba si poriadne vychutnať. Môžete skúsiť vytiahnuť zapaľovač a rozžeraviť najbližší uhlík. Keď ho vhodíte späť medzi ostatné... tak vám zhasne. Dobre, tadiaľto cesta nevedie.
Skúsme to teda starým prevereným spôsobom. Na ohnisko dajte tuhý podpaľovač a naň narovnajte drevené uhlie. Ak nemáte tuhý, môžete použiť tekutý podpaľovač, ktorým uhlie postriekate, alebo čistý lieh. Pozor na postriekanie oblečenia alebo kože, mohol by sa vám to pekne vypomstiť. A nikdy, nikdy nepoužívajte benzín, petrolej alebo iné horľavé chemikálie – ak si však nechcete užiť lahodnú chuť à la pelikán z ropnej škvrny jemne grilované so šalotkou.
Takto pripravené ohnisko podpaľujeme dlhou zápalkou či špajdľou, pretože výpary z tekutých podpaľovačov môžu vyletieť dosť vysoko a pekne nám pripáliť tvár a priliehavé oblasti. Ušetrili by ste tak síce za kaderníka, ale náplasti na popáleniny druhého stupňa sú pomerne drahým špásom. Rovnako tak neprilievajte podpaľovač, ak sa vám zdá, že oheň nejako nechytil. Mohol by chytiť aj s podpaľovačom vo vašej ruke.
Podpaľovač horí, uhlíky začínajú žeraveť, v grile praská pekný ohienok. Je načase prihodť ďalšie uhlíky a vytvoriť si peknú vrstvu. Kto by hodil jedlo na rošt v tejto chvíli, urobil by peknú hlúposť. Je treba počkať, až podpaľovač vyhorí a uhlíky budú len pekne sálať, nie horieť vysokým plameňom. Len potom je gril skutočne pripravený na použitie.
Po zálesácky
Lacnejšia, ale trochu zložitejšia je klasická zálesácka metóda podpaľovania za pomoci triesok a starých novín. Uhlie si podložíme hranicou so silnejších triesok, medzi ktoré pokrčíme noviny. Pozor, používajte noviny, nie časopisy – kriedový papier horí oveľa horšie a na podpaľovanie nie je vhodný. Hranička musí byť vzdušná. Na ňu, medzi sklady papiera, narovnáme trochu dreveného uhlia. Nie veľa, aby sme oheň nezadusili skôr, než poriadne vzplanie. Prišiel čas podpáliť hranicu a rozfúkať oheň. Tu si dajte veľký pozor, aby vám iskra nepreskočila do tváre, prípadne nechytil príslušný prameň vlasov. Na rozfúkavanie ohňa je možné použiť „žabku“ na nafukovanie matracov –podarí sa vám to rýchlejšie a lepšie, navyše je to bezpečnejšie. Akonáhe sa veľká časť uhlia rozžeraví a chytí plameňom, máte vyhrané. Teraz už len stačí počkať, kým uhlíky vyhoria a dostanú sa do bodu, kedy len tlejú. Nemusí sa nám vypaľovať žiadny podpaľovač, takže smelo do prípravy jedla!
